Moja cesta osobného rastu mala veľa zatáčok a zmien. Počas mojich teenagerských rokov bola hudba stredom môjho vesmíru a všetka energia bola investovaná do predstavy, že prerazím so svojou kapelou. Stredná škola bola z toho dôvodu pre mňa náročná a len ťažko som sa na ňu vedel sústrediť. Na vysokú školu som išiel iba kvôli prianiu mojich rodičov. Išiel som študovať psychológiu a prvý rok na výške bol nesmierne náročný.

Stále som mal hudbu ako svoj primárny záujem a bolo pre mňa náročne odôvodniť si, prečo by som mal do vysokej školy investovať energiu. Koncom druhého semestra som mal chuť skončiť s vysokou školou, ale rodičia ma presviedčali, aby som tomu stále dal šancu. Zostal som, ale nie z vlastnej motivácie. Začiatkom druhého ročníka začala upadať aktivita s mojou kapelou. V tom istom čase sa ale začalo diať niečo, čo som vôbec nečakal. V prvom semestri druhého ročníka som začal objavovať, že ma štúdium psychológie nesmierne baví. Do teraz neviem presne zhodnotiť, aká konštelácia faktorov tomu napomohla (možno som sa len musel prehrýzť cez voliteľné predmety, ktoré ma naozaj nezaujímali). Koncom druhého roka na výške som sa hudbe venoval už iba samostatne bez kapely a väčšinu energie som dával do štúdia. Oblasť psychológie ma nesmierne nadchla. Začal som čítať odbornú literatúru aj vo vlastnom voľnom čase a postupne som si taktiež začal predstavovať, že by som sa v danom odbore chcel uplatniť aj profesne. Veľmi som sa začal zaujímať o typy psychoterapeutických smerov a bavilo ma vnímať ich rozmanitosť. Začiatkom tretieho ročníka na vysokej škole som bol rozhodnutý, že sa v budúcnosti chcem uplatniť v psychoterapii.

Od tretieho ročníka až do konca môjho bakalárskeho štúdia som sa bohužiaľ začal potykať s intenzívnymi problémami s úzkosťou. Začalo byť pre mňa náročne sa vyskytovať v škole a ešte náročnejšie zvládať testy a iné skúšky. Moja úzkosť sa rozšírila aj do iných oblastí môjho života. Vyhýbavé správanie, panické ataky, somatické problémy (bolesť žalúdka, zvracanie a bolesť hlavy) a katastrofické myšlienky sa pre mňa stali každodennou záležitosťou. V tomto období som taktiež začal chodiť na psychoterapiu, ktorá mi nesmierne pomohla a chodím tam do dnes. Úzkostné stavy som začal zvládať lepšie, keď som si začal uvedomovať nerealistické nároky, ktoré som na seba kládol a perfekcionistické zmýšľanie. Začal som si uvedomovať, že väčšina mojich katastrofizujúcich myšlienok neodzrkadľuje realitu a domýšľam si, kde sa dá. Taktiež som začal nadobúdať dôveru vo svoje schopnosti a nachádzať svoju seba hodnotu.

Po dokončení bakalárskeho štúdia z psychológie som ďalej pokračoval na magistra zo sociálnej práce a zároveň aj na psychoterapeutický výcvik v daseinsanalýze. Vo Fokusu Praha som najprv začínal iba v rámci praxe pre školu, ale postupne sa mi podarilo začať pracovať v nízkoprahovom voľnočasovom stredisku a následne som sa po niekoľkých rokoch dostal na pozíciu v dostuduj.fit. Všetko, čo som si zažil v rámci práce s ľuďmi, ma významne posunulo ako v rámci mojich interpersonálnych zručností, tak aj v mojom osobnostnom rozvoji.

Dnes sa rád delím o svoje skúsenosti so zvládaní školského prostredia a nárokov a taktiež aj o svoje dovednosti v prekonávaní úzkosti a v staranie sa o svoje duševné zdravie vo všeobecnosti. Rád si pripomínam slová svojej riaditeľky z nízkoprahového voľnočasového strediska: „Vnímám, že jsi za ten čas, co tě znám neskutečně vyzrál."